So Štefanom Eiselem sa zhodnem v konštatovaní, že slovenský šport je v ťaživej, ba až kritickej situácii a že systém jeho financovania je v dôsledku neprehľadnosti nadmieru komplikovaný. Ale o tomto hovoria aj čelní športoví predstavitelia verejne už celé roky. O niektorých jeho názoroch by sa dalo normálne dlho diskutovať a sporiť sa. Veď mnohé zmieňované veci ľudí spojených so športom objektívne trápia. Teda dalo by sa debatovať, keby... Keby racionálnu časť obsahu svojich rozsiahlych textov obalil celkovými znalosťami konkrétnych reálií a keby svoje silné a expresívne tvrdenia vždy podložil faktmi. To však nehrozí. Mnohé svoje ostré výroky jednoducho nevie dokázať, pretože sú to len jeho domnienky. Je to oveľa viac laický fanúšik, než skutočný novinár. O témach, o ktorých sa tak bohorovne vyjadruje, v skutočnosti vie veľmi málo. Najnovšie si dokonca kopol aj do ľudí, ktorí v športe pôsobia ako dobrovoľníci vo svojom voľnom čase a bez finančnej kompenzácie. Práve to ma definitívne podnietilo, aby som na jeho výroky reagoval. Tentoraz nie tlmočiac stanovisko organizácie, kde pracujem, ale výlučne za seba.